Herlianske kúpele sú schátrané, ale v parku zostali po rezbárskych plenéroch zaujímavé drevené sochy.

Gejzír vznikol pri vŕtaní piateho prameňa pre tunajšie kúpele. Kúpele v Herľanoch vznikli v 18. storočí a v roku 1869 kapacita liečivej vody zo štyroch prameňov už nepostačovala. Boli to v tom čase najlepšie vybavené kúpele v Uhorsku s kapacitou až 500 lôžok. Vláda poverila geológa Viliama Zsigmondyho, aby navŕtal bohatší zdroj vody. Vŕtať sa začalo v roku 1870, prvá voda vytryskla o 2 roky z hĺbky 172 metrov, striekala do výšky 4 metre. Ďalšia erupcia nastala v roku 1873 z hĺbky 375 metov a bola taká silná, že prerazila strechu vrtnej veže. Voda pri erupcii dosiahla najväčšiu výšku 112 metrov a striekala nepretržite 10 dní. Vrt zastavili v roku 1875, keď dosiahli hĺbku 404,5 metra. Intervaly erupcie boli vtedy 8 až 10 hodín. Postupom času sa intervaly erupcie predlžujú (dnes je to 32-36 hodín) a výška erupcie znižuje. Nedeľňajšia erupcia nedosahovala viac ako 10 metrov, trvala 25 minút.

Zelene značený turistický chodník z Herlian na Rankovské skaly začína od gejzíru po ceste smerom na Vranov nad Topľou. Po kilometri chodník odbočuje z cesty doľava na lúku pri tomto kríži.

Po hodinovom stúpaní lesom nás chodník zaviedol na vyhliadku v najvyššom bode Rankovských skál (780 m n.m.). Prírodná rezervácia Rankovské skaly bola vyhlásená v roku 1976 na ochranu skalného komplexu v Slanských vrchoch so vzácnymi a ohrozenými druhmi rastlín. Oficiálny turistický chodník vedie len na vyhliadku, z ktorej rozsiahle skalné spoločenstvo v dĺžke 700 metrov veľmi nevidieť. Skaly na prudkom svahu je najlepšie vidieť mimo vegetačného obdobia z neoficiálneho chodníka od obce Rankovce.

Toto je jedna z najznámejších rankovských skál s kamenným klobúčikom a zakrpatenými brezami.